Keď vás tento výnimočne zachovaný architektonický objekt privíta na svojom uzavretom, vyše 500-ročnom nádvorí, nasajte jeho atmosféru.
V starom dome je skutočne čo obdivovať. Zachovala sa pôvodná podoba stavby z konca 17. storočia. Neskôr ho „postihli‘ už iba menšie architektonické zmeny, ktoré boli
oproti iným budovám v okolí nevýrazné.
Dom je preto vynikajúcim príkladom typického vinohradníckeho obydlia.
Po príchode do domu sa cez klenutý podjazd dostanete na nádvorie, odkiaľ
je to už len pár krokov do priestrannej klenutej pivnice z konca 17. storočia. Kedysi v nej bol postavený rozmerný drevený preš. Gotická časť pivnice
v prednej časti domu je najstaršou
časťou stavby.
Zadná časť pivnice je zvláštna tým,
že má lunetové – bočné klenby a omietku. V podobných hospodárskych stavbách
to nie je obvyklé a je možné, že táto miestnosť slúžila ako hodovňa.
V hlavnom krídle domu nájdete typické renesančné prvky – arkádové schodisko
a kamenné okenné ostenie. Obytné podlažie slúžilo viacerým rodinám
a jednotlivé otvory boli v rôznych obdobiach zamurovávané.
Pri troche predstavivosti a pohľade na dodnes zachované renesančné arkády schodiska, klenby pivnice, šambrány okien, či okennú rímsu s vročením 1690 sa vám možno podarí preniesť do tohto obdobia.
V pivnici s renesančnými lunetami sa nesú zvyšky rozhovorov z obdobia, kedy slávny polyhistor Matej Bel zanietene ospevuje slávu svätojurského samotoku.